Muselo prejsť veľa rokov, kým sa ľudstvo dopracovalo k poznaniu, že úspešný boj s požiarom je možný združovaním sa v spolkoch, v účelnejšom vystrojovaní a vyzbrojovaní a v neposlednom rade aj vo vydávaní predpisov v oblasti ochrany pred požiarmi.

  Pre bývalé Uhorsko, ku ktorému patrilo aj Slovensko, vydal v roku 1788 cisár Jozef II. prvý požiarny poriadok, na ktorý postupne nadväzovali ďalšie úpravy. V roku 1888 vyšlo v bývalom Uhorsku nariadenie, podľa ktorého musí byť v každej obci s najmenej 50 domami zriadené hasičstvo. Našli sa však aj také mestá a obce, ktoré si hasičské zbory alebo spolky zriadili už pred vydaním tohto nariadenia. Patrila medzi ne aj Bratislava (staršie názvy Pressburg, Pozsony), keď si v roku 1867 založila dobrovoľný hasičský zbor, ktorý bol zakrátko jedným z najlepšie organizovaných, vystrojených a vyzbrojených hasičských zborov. Možno tiež spomenúť, že magistrát mesta už v roku 1400 vydal Poriadok pri hasení požiaru v meste Bratislave, ktorý platil až do roku 1769. V 25 paragrafoch ukladal konkrétne povinnosti nielen majiteľom domov, ale aj kominárom, murárskym majstrom i ďalším remeselníkom.

   V 13. až 14. storočí bratislavskí kronikári zaznamenali viacero veľkých a zložitých požiarov. Veľké požiare však neobchádzali Bratislavu ani v nasledujúcich storočiach. Napríklad v roku 1647, pred korunovačnými slávnosťami Ferdinanda IV., vypukol veľký požiar, ktorý zničil 150 domov. Medzi najväčšie patril požiar bratislavského hradu 28. mája 1811, pri ktorom zahynulo 9 ľudí a ohňu padlo za obeť aj 77 domov.

 

   Po vzniku samostatnej Československej republiky bol v decembri 1919 ustanovený Zväz dobrovoľného hasičstva Československa. V roku 1922 bola v Trenčíne ustanovená Slovenská zemská hasičská jednota, ktorá napríklad v roku 1939 združovala v 79 okresných hasičských jednotách až 3 221 dobrovoľných hasičských zborov so 65 471 členmi.

 

   Profesionálne hasičské jednotky po roku 1918 existovali len v niektorých väčších mestách. V ostatných mestách a obciach sa starostovia opierali o predpisy prevzaté z Rakúsko-Uhorska. Umožňovali im prenášať zodpovednosť za hasenie požiarov na dobrovoľné hasičské zbory, avšak ich materiálne potreby riešili len čiastočne. V niektorých mestách boli dobrovoľné hasičské zbory posilnené mestskými zamestnancami, najmä vo funkciách strojníkov, prípadne veliteľov.

 

   Prvým zákonom v tejto oblasti prijatým po druhej svetovej vojne v bývalom Československu bol zákon č. 62/1950 Zb. o ochrane pred požiarmi a inými živelnými pohromami. Ochrana pred požiarmi sa dostala do pôsobnosti ministerstva vnútra. V krajoch a okresoch ju začlenili pod bývalé národné výbory. Výkonnými zložkami sa stalo dobrovoľné hasičstvo, hasičstvo z povolania alebo závodné hasičstvo. Hasičstvo z povolania museli zo zákona zriadiť všetky obce a mestá s počtom obyvateľov nad 50 000, prípadne aj mestá s menším počtom obyvateľov, ak tak rozhodol krajský národný výbor.

 

   Zákonom č. 35/1953 Zb. o štátnom požiarnom dozore a požiarnej ochrane došlo k zásadnej reorganizácii ochrany pred požiarmi. Zodpovednosť za protipožiarnu bezpečnosť mali podľa vymedzenej príslušnosti národné výbory, orgány štátneho požiarneho dozoru a minister vnútra. Na tento účel bola v rámci ministerstva vnútra zriadená Ústredná správa štátneho požiarneho dozoru a na Slovensku v rámci povereníctva vnútra Oblastná správa štátneho požiarneho dozoru.

 

   Výkonnými zložkami sa stali verejné a závodné hasičské jednotky. Organizácia profesionálnych verejných hasičských útvarov a výkon služby v nich boli prispôsobené zásadám platným pre vojenské útvary. Pre príslušníkov v orgánoch štátneho požiarneho dozoru a v hasičských útvaroch boli zavedené rovnošaty a hodnosti zodpovedajúce vojenským hodnostiam s označením príslušnosti k zložke požiarnej ochrany. V roku 1958 došlo prijatím zákona č. 18/1958 Zb. k ďalším zmenám. Štátne orgány na úseku ochrany pred požiarmi boli podriadené národným výborom a niektoré pôsobnosti sa preniesli na dobrovoľnú organizáciu - Československý zväz požiarnej ochrany..

 

   V roku 1960 v rámci územnosprávnej reorganizácie štátu došlo na Slovensku k obmedzeniu alebo zrušeniu niektorých kompetencií. Zrušené boli povereníctva a tým aj pôsobnosť v riadení vecne príslušných odvetví štátnej správy i hospodárskej sféry. Vytváraním podmienok na reformné spoločenské zmeny v unitaristickom Československu došlo v októbri 1968 k prijatiu ústavného zákona o Československej federácii. Na jeho základe prešla pôsobnosť v riadení štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi do výlučnej pôsobnosti slovenskej vlády a jej ministerstva vnútra. V rámci tohto ministerstva bola zriadená Hlavná správa požiarnej ochrany s príslušnými kompetenciami v riadiacej, koordinačnej, finančno-ekonomickej, personálnej i legislatívnej oblasti. V decembri roku 1985 prijala Slovenská národná rada nový zákon o požiarnej ochrane, na základe ktorého došlo k zriadeniu jednotne organizovaného a riadeného Zboru požiarnej ochrany. Predpoklady pre ďalšie zásadné systémové zmeny v oblasti ochrany pred požiarmi nastali prijatím novej komplexnej právnej úpravy v júli 2001.

*spracované podľa http://www.hazz.sk/HaZZ/Index.asp